História obce

Prvá pís. zmienka: 12.07.1321

Obec tvorí niekoľko miestnych častí, kedysi samostatných obcí. Samotná Udiča sa skladá z bývalej Veľkej Udiče na ľavom brehu Marikovskeho potoka, Malej Udiče na jeho pravom brehu, osady Podvažie na brehu Váhu smerom na Považskú Bystricu a obce Okrut, ktorá zanikla v roku 1955 výstavbou Priehrady mládeže, pričom väčšinu jej obyvateľov presídlili do Udiče. Pod Udiču patrí aj miestna časť Prosné, vzdialená približne 2 km od centra obce smerom na Dolnú Marikovú, Upohlav, asi 2 km smerom na Púchov a Uhry, malá osada ležiaca pod vrchom Klapy asi 3 km od obce smerom na Považskú Bystricu.

Podľa údajov miestneho obyvateľstva so vznikom názvu Udiča súvisí tento príbeh:

Za dávnych čias sa naši predkovia živili rybolovom. Rieka Váh aj Marikovský potok boli plné rýb a naši predkovia sedávali na brehu a chytávali ryby na udicu. Podľa toho dostala obec názov Udiča.

Treba sa však nad tým zamyslieť. Naši predkovia boli poddaní, čo znamená, že to boli ľudia bez akéhokoľvek práva. Ak aj ryby lovili, bolo to isto iným spôsobom. Spôsobom, kde sa nespoliehali na náhodu, kým sa ryba chytí na háčik. Boli lepšie možnosti, jednou z nich aj sieť. Táto príhoda bola východiskom pre tých, čo chceli dokázať pôvod mena Udiča, ľuďom, prípadne pre farskú a neskoršie i obecnú kroniku. Slovo Udiča však nie je odvodené od slova udica, ale údiť. Preto názor tých, ktorí chytajú ryby na udicu nie je správny. V nárečí sa hovorí nie údiť, ale údzic a doteraz sa ešte našej obci hovorí nie Udiča, ale Udziča.

Keďže Udiča sa skladá z viacerých pôvodne samostatných obcí, musíme brať do úvahy názov každej z nich samostatne.

V prvej písomnej zmienke z roku 1321 sa Veľká Udiča aj Malá Udiča sa spomína pod názvom Duae willae Wdicha.

Od 60-ych rokov 20. storočia sa už stretávame len s názvom Udiča, nakoľko všetky tieto samostatné obce boli spojené do jednej. Zároveň boli k obci pričlenené miestne časti Prosné a Upohlav.

Archeologické náleziská

Obec Udiča a jej okolie je zaujímavé aj po stránke archeologickej. Spolu s obcami Prosné a Upohlav patrila Udiča medzi najsilnejšie osídlené územia okresu Považská Bystrica. V samotnej Udiči sa už dávnejšie nachádzali praveké výrobky – jaspisové a pazúrikové nástroje pravdepodobne z neolitu, keramika lužickej a púchovskej kultúry, ale aj zlomky slovanských nádob. V bývalej Malej Udiči, na terasovitom východnom úpätí návršia Háj, boli archeológmi nájdené na sídlisku z doby rímskej aj zvyšky staroslovanského osídlenia a v chotári bývalej Veľkej Udiče boli na vrchu Klape objavené črepy z doby sťahovania národov, črepy mladohradištné, kamenné osličky a tiež forma na odlievanie bronzových špiraliek, vyrobená z pieskovcového kameňa. Musíme sem ešte priradiť aj nálezy zo zaniknutej obce Okrut, ktorá zmizla pod Priehradou mládeže.

Mimoriadne významnými archeologickými pamiatkami sa môže pýšiť aj Prosné. Najdôležitejšou lokalitou je poloha Uhliská. Podarilo sa tu zachrániť veľké množstvo zlomkov nádob, ale aj drobné predmety z bronzu, železa a skla a našla sa aj malá zlatá minca - 1/24 keltskej mince typu Athéna Alkis.

Pri podrobnom preskúmaní náleziska sa zistilo, že tu bolo v 2.–1. storočí pred n.l., obetné miesto ľudu púchovskej kultúry, kde sa obetovali výrobky, zvieratá a ľudia vtedajším pohanským božstvám.

Druhou významnou lokalitou je hrádok púchovskej kultúry v polohe Zlatý kôň, kde sa našlo okrem črepov aj niekoľko železných predmetov ako spony, strela do šípu, klince, zápona z opasku, malé kovanie a kramlička. Údajne sa v tejto lokalite našla aj zlatá minca.

Poslednou lokalitou v chotári obce Prosné je poloha Hviezda, kde sa nachádza sídlisko lužickej a púchovskej kultúry.

Miestne časti obce Udiča

Okrut

Ako Possessio Okruth sa obec spomínala už v roku 1408. Bola príslušenstvom lednického hradu, ale neskôr ju vlastnila aj rodina Okrucká (1571-1860), ktorá má po obci aj pomenovanie.

V roku 1598 mala 5 domov, v roku 1784 už 22 domov, 22 rodín a 113 obyvateľov. Roku 1828 11 domov a 96 obyvateľov. Ľud sa zaoberal pltníctvom, roľníctvom a chovom dobytka.

V roku 1955 obec Okrut zanikla kvôli výstavbe Priehrady mládeže, pričom väčšinu jej obyvateľov presídlili do Udiče. Udiči takisto prislúchli všetky nezatopené územia jej chotára. Dnes leží časť Okrut pri brehu Váhu smerom na Púchov.

Erb: má pôvod v pečati, ktorej použitie sa zistilo v roku 1884. Pečatné pole vyplňuje rodinný erb Okrutskovcov. Nad korunkou sú dve ramená oproti sebe, pravé drží zástavku, ľavé šabľu.

Podvážie

Osada sa prvýkrát spomína v roku 1458. Časť patrila rodu Ardóhátiovcov, časť panstvu Považská Bystrica.

Uhry

V prvej polovici trinásteho storočia bolo Uhorsko zaplavené Tatármi, ktorí plienili všetko, čo našli. Zostávali za nimi len spáleniská. Preto sa obyvatelia južných krajov museli pred nimi skrývať do hôr, kde hľadali útočisko. Stalo sa, že jedna rodina sa dostala až k nám. Usadila sa medzi horami, kde zostala už natrvalo. Bola to rodina Štefánikovcov - otec, matka a dvaja synovia. Keď Tatári opustili Slovensko, tamojší ľud hladoval, lebo polia boli spustošené a neobrobené. Rodina Štefánikovcov využila túto príležitosť. Na pltiach privážali potraviny a odpredávali drevo z pltí, potrebné na postavenie nových obydlí. Tým táto rodina bohatla a zveľaďovala svoj majetok. Nakoľko Štefánikovci pochádzali z južných krajov, domáci ich volali Uhri. Preto aj novovzniknutú osadu pomenoval tunajší ľud podľa jej obyvateľov Uhry.

Upohlav

Prvá písomná zmienka o Upohlave pochádza z roku 1471 ako Lwpohlaw. Rok 1525 prináša názvy Hlwpohlaw a Hlwpoglaw. V roku 1773 sa názov zmenil na Upohlav. Obec patrila panstvu Lednica a v roku 1598 tu stálo jedenásť domov. O takmer dvesto rokov neskôr, presnejšie v roku 1784, mal Upohlav 24 domov, 24 rodín a 133 obyvateľov a v roku 1828 tu stálo 28 domov a žilo 180 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, pasienkárstvom a ovocinárstvom. 

Použitie prvej pečate sa zistilo v roku 1784.

Erb: V obraze po pažiti beží vlk. Podľa nej vnikol návrh erbu.

Prosné

Prvá písomná zmienka o Prosnom je z roku 1321 pod názvom Prozna. Neskôr, presnejšie roku 1405, sa spomína ako Prozne, v roku 1466 ako Prosna. Rok 1598 so sebou prináša názov Proszne. Po maďarsky je to Proszne alebo Kölesfalu. 

Prosné sa prvýkrát spomína v roku 1321, zároveň s materskou obcou Udiča. Patrilo zamianskej rodine Hatňanskovcov, neskôr panstvu Považská Bystrica. V roku 1598 mala obec trinásť domov, roku 1784 tu stálo 75 domov a žilo 82 rodín, čo je 402 obyvateľov, v roku 1828 bolo v Prosnom 45 domov a 469 obyvateľov. V minulosti sa obyvateľstvo zaoberalo prevažne poľnohospodárstvom, neskôr pracovali v priemyselných podnikoch okolia. 

Prosné malo jedinú známu pečať z roku 1748.

Erb: V obraze je muž so širokou motykou na pleci. Toto pečatidlo použili ešte aj v roku 1884. Pečať bola vzorom pre súčasný erb Prosného.

Veľká Udiča a Malá Udiča

Použitie prvej pečate Veľkej Udiče sa zistilo v rokoch 1860–1884. V obraze je symbol IHS s krížom, pod ním tri klince. 

Nedatovaná pečať Malej Udiče bola použitá v roku 1780.

Erb: V obraze je  v modrom štíte zo zeleného trojvršia vyrastajúca strieborná zlatostredá a zlatokališná päťlupeňová trojruža na zlatej stopke, prevýšená zlatým monogramom IHS so žiariacim latinským krížikom, vyrastajúcim zo strednej litery.Kombináciou pečatí oboch obcí vznikol obecný erb Udiče.